Materské školy

Júlia Kucziková

Smiať sa, objavovať, čudovať sa

- predstavenie alternatívneho programu výchovy v materských školách národných a etnických menšín

Výchova a vzdelávanie detí v predškolskom veku vyzýva mnohých odborníkov k hľadaniu najúčinnejších metód. Mnohé škôlky si preto realizáciu požiadaviek, kladených Smernicami základných národných osnov MR dopĺňajú o alternatívne metódy. Ešte väčšiu pozornosť si vyžadujú materské školy (MŠ) zaoberajúce sa národnou a etnickou výchovou.

Autorkou programu Smiať sa, objavovať, čudovať sa, ktorý MŠ môžu prijať ako jednu z alternatív, je Irén Nagyová. Program je sústredený na detské emócie s dôrazom na vzťah k jazyku a kultúrne dedičstvo predkov, ako aj na kreatívnu činnosť detí. Druhým základným pilierom tohto programu je vytvorenie činorodého života v MŠ, kde sa dôraz kladie na kreatívne myslenie.

Ústredná škôlka Hétszínvirág v Novom Meste pod Šiatrom sa v r. 2007 stala tzv. bázovou škôlkou realizácie tohto programu. Viac rokov totiž popri slovenskej národnostnej skupine prevádzkuje aj jednu nemeckú. Prv, než sa však k tomuto titulu spomínaná škôlka dostala, jej interiér a exteriér musel prejsť zmenami. Dôraz sa totiž kladie na jednoduchosť stien miestností, v ktorých sa s deťmi pracuje. Podľa výpovede Šarolty Szuhiovej, učiteľky zo slovenskej skupiny, sa všetky pôvodné dekorácie museli odstrániť. Namiesto nich bolo treba zaobstarať prvky s ľudovým motívom, odzrkadľujúce slovenské ľudové tradície. V ich skupine sa konkrétne na stene objavil Jánošík. S jeho magickou osobou sa deti neskôr zoznámili cez ľudové povesti a piesne. O ďalší autentický materiál sa postarali okolité slovenské samosprávy z Baňačky (Rudabányácska) a Vágašskej Huty (Vágáshuta). Dodali ručne šité výšivky, obrusy z ľanu, ľudové kroje a produkty tradičnej ľudovej výroby ako miestne vyfukované sklené fľaše, krčahy a pod. Všetko to mimochodom autorka programu nazýva čistým prameňom.

Hlavná idea rozdelenia miestnosti spočíva vo vytvorení rôznych priestorov činností detí, pričom zvláštny dôraz sa kladie na ich umeleckú výchovu. V každej miestnosti škôlky sa preto nájdu nasledujúce kútiky: rozprávkový, zobrazo-vací, hudobný, bábkový a priestor hry na kocky. V miestnosti musí byť i malé pódium, slúžiace na dramatickú výchovu. Cieľom od seba oddelených priestorov je, aby sa neosožný pohyb detí usmernil a zúžil na užitočný, aktívny a praktický pohyb v rámci tzv. mikroskupín šiestich detí. Tie sa počas dopoludňajšieho zamestnania v týchto malých skupinách vystriedajú na všetkých stanovištiach, čím sa im ujde dostatočný pohyb i kreatívna činnosť. Učiteľky v Novom Meste pod Šiatrom jednohlasne tvrdia, že prínosom inovácie je naozaj väčší poriadok v miestnostiach. Ako vravia, u detí sa prirodzene vytvoril cit pre poriadok a návyk na ukladanie vecí v rámci priestorov, veď všetky sú označené symbolmi. Práca v mikroskupinách musí pokračovať i mimo miestnosti. Na prechádzke mestom sa ukazuje byť osožnejšie venovať sa maximálne šiestim deťom, ukazovať im napr. zloženie kvetu, alebo vymenovať charakteristické obrysy budov. Učiteľky prešli i na dvojjazyčné vedenie evidencie.

Prečo vlastne dostal výchovný program tento názov? Ide o hru s písmenami „A" a „H". Pritom sa však nejedná len o pusté zobrazovanie písmenami. Humor (HAHA) prudko zmierňuje napätie, uvoľňuje, vytvára dobrú náladu. Objavovanie (AHA) necháva dieťa vyvíjať svoju zdravú zvedavosť, skúmať a všímať si predmety, prírodu a spoločenské prostredie. Umenie (AH) pomáha prežívať vplyv umenia, ktoré vyvoláva citovo bohaté a kontrolované uvoľnenie napätia.

Viac sa o tejto alternatívnej výchove dozviete z príručky, ktorej autorkou je Irén Nagyová, odborná asistentka Pedagogickej fakulty Vysokej školy Samuela Tešedíka v Sarvaši. Na jej vydaní v roku 2002 spolupracovali i odborníčky Alžbeta Kosztolányiová z MŠ v Dabaši-Šáre, Mária Matulayová z MŠ v Bé-kešskej Čabe a pani Súliová z MŠ nemeckej národnosti vo Vértessomló.

Júlia Kucziková

Dramatizovaná rozprávka v materskej
škole v Novom Meste pod Šiatrom

Odborná komisia pre národnostné materské školy Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župy sa každoročne stretáva na svojich pravidelných zasadnutiach. Vedúca župnej národnostnej komisie pre MŠ Valéria Mátraiová môže byť právom hrdá na ústretovosť a oduševnenosť pracovníkov škôlok, pôsobiacich v jej kompetencii. Práve tieto atribúty sú kritériom organizovania pravidelných odborných stretnutí, spojených s výmenou skúseností slovenských národnostných učiteliek. Ich súčasťou sú aj ukážky jednej z činností detí.

Pre čitateľov Slovenčinára som si tentoraz vybrala ukážku z dramatickej výchovy detí z novomestskej MŠ. Veď kto by nepoznal rozprávku O drevenej búdke? My, dospelí, ju poznáme, lebo nám ju čítavali naši rodičia a naše deti ju počúvajú v škôlkach. Ba čo viac, vedia ju aj zahrať, poznajú jej text a ešte k tomu po slovensky.

Dramatické spracovanie spomínaného príbehu začína predstavením jeho hlavných hrdinov, ktorými sú zvieratká, žijúce v lese. Deti si na úvod rozdelia úlohy. Myška Hryzka si navlečie dlhý noštek, žabka Krkalka sa zviditeľní veľkou zelenou čiapkou a zajačikovi Ušiačikovi nechýbajú dlhé uši. Líštička Kmotrička má ešte dlhší nos ako myška a vĺčik Sivobôčik, o ktorého rolu sa deti išli pobiť, si navliekol sivý šat. Hlavným protagonistom hry sa stáva medveď Ťarbalaba.

Medzi ostatné deti učiteľky rozdelili úlohu húb, rastúcich v lese, našli sa i jedličky so zelenými konármi a kvety s pestrofarebnými lupienkami. V lese stála drevená búdka, ktorá neskôr zohrala hlavnú úlohu, ale zažila aj tragický koniec. Avšak nepredbiehajme! Musíme totiž priznať, že už v tejto fáze ukážkovej hodiny deti podali úctyhodný výkon v znalosti slovenských slov a ich komunikácia s učiteľkou bola veľmi presvedčivá, veď bola prekvapujúco plynulá.

Príbeh sa začína veľmi dramaticky. Po veselej pesničke o stromčeku a búdke sa po lese preženie veľká búrka. Zvieratká sa nemajú kde skryť. Magnetofón vydáva čoraz silnejšie zvuky. Záves v miestnosti sa pomaly zaťahuje, čím v lese nastáva čoraz väčšia tma. Stromy sa kývajú viac a viac, ich konáre sa dotýkajú zeme.

Myška Hryzka však má šťastie. Naďabila na drevenú búdku, ktorej sa slušne opýtala: „Búdka, búdka, kto v tebe býva?" A tam dnu sa nikto neozýva. Myška vošla... Ďalej to už sami poznáte. Postupne sa do skrýše dostali všetci spomínaní obyvatelia lesa. Naozaj všetci? Hlasov z domčeka sa ozývalo čoraz viac a ked došiel medveď Ťarbalaba, celý príbeh nabral iný smer. On sa do búdky totiž nevošiel, preto na ňu vyliezol. V tom však - tresk! Bolo po všetkom. Po búdke... a našťastie i po búrke. Vyčasilo sa. Z reproduktora začvirikali vtáčiky, záves sa roztiahol a slniečko zalialo provizórne javisko zlatými jesennými lúčmi. Deti si ešte pesničkou Medveďku, daj labku... pripomenuli charakteristický ťažký krok nášho Ťarbalabu. Napokon zazvonil zvonec a rozprávky bol koniec. Deti sa pobrali z miestnosti.

Ponúkame jednu z alternatív dramatizácie rozprávky. Všetko však nechávame na Vás, milé panie učiteľky. Veď svoju skupinku detí poznáte najlepšie Vy, tak ako aj šikovné mamičky, ktoré poproste na prípravu masiek. Príjemnú prácu.