Právo a prax

Agneša Kocsová

Z praxe pre prax

Motto:

Keď chceš v priebehu roka vidieť výsledok za 10 rokov,

tak saď stromy. Keď chceš vidieť celoživotný výsledok, rozvíjaj človeka.

Klan Chung Tzu

Pomaly je už tradíciou, že ako poradkyňa pre nemecký a slovenský jazyk pracujúca v Pedagogickom inštitúte pre odborné vzdelávanie, odborné služby a osvetu Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župy v Miškovci (Borsod-Abaúj-Zemplén Megyei Pedagógiai Szakmai, Szakszolgálati és Közmvelődési Intézet, 3527 Miskolc, Selyemrét u. 1.) sa na odborných metodicko-didaktic-kých poradách, ktoré sú spojené s ukážkovými hodinami a s ich analýzou, stretávam so slovenčinárkami z rôznych stupňov a typov škôl. Veľmi dobré vzťahy sa rozvinuli s Maďarsko-slovenskou dvojjazyčnou národnostnou ZŠ a internátom v Novom Meste pod Šiatrom (Sátoraljaújhely) a so školou v Holló-háze. Na týchto stretnutiach sa aktívne zúčastňujú kolegyne, ktoré vyučujú v Malej Hute (Kishuta), v Pálháze, vo Fizéri, v Komlóške, v Erdóhorváti, v Novej Hute (Búkkszentkereszt), v Répašskej Hute a dokonca kolegyne z Odbornej strednej školy Gyula Andrássyho v Miškovci. Učiteľky majú možnosť vymeniť si názory a myšlienky, diskutujú a hodnotia priebeh hodín z rôznych metodicko-didaktických aspektov.

Vo vyučovacom procese je veľmi dôležitým momentom venovať sa aj otázkam, ktoré klasické metódy sa ešte používajú, aké sú problémy, ako ich môžeme odstrániť, ako môžeme v rámci vyučovania gramatiky, etymológie alebo lexiky, napr. pri obohacovaní slovnej zásoby žiakov efektívne využiť rôzne klasické a moderné metódy (kreatívne učebné pomôcky, moderné médiá - DVD Slovenčina ako cudzí jazyk).

Musíme zdôrazniť jednoznačnú komunikatívnu úlohu slovenčiny na hodinách a osvedčenú formu monolingvality, keď učiteľ dáva žiakom inštrukcie po slovensky a iba v nutnom prípade sa ozve po maďarsky.

K žiakom sa musíme správať bezprostredne, vzťah k nim musí byť priateľský. Ukážkové hodiny poskytujú slovenčinárom informácie aj o tom, ako môžeme sprostredkovať látku, ktorá nie je priamo zaradená do povinného učiva (napr. národopis, vlastiveda, hodiny vzdelanosti), ale ktorá rozširuje, prehlbuje znalosti žiakov z materinského jazyka, literatúry, zo zemepisu, z dejepisu, hudobnej výchovy a ľudového umenia a zároveň posilňuje ich vzťah k slovenskému jazyku a rozširuje ich slovnú zásobu a komunikatívne schopnosti. Koordinácia a integrovanie týchto - ale aj ostatných - predmetov je veľmi dôležitým faktorom nielen vo vyučovaní, ale aj v celom výchovnom procese, lebo tzv. medzipredmetové vzťahy slúžia k prehlbovaniu vedomostí a znalostí žiakov. Ukážkové hodiny a názory odborníkov nahrávajú napr. Rádio Aktív z Nového Mesta pod Šiatrom, Zemplínska televízia a náš pedagogický ústav, aby materiál slúžil nielen terajším, ale i budúcim slovenčinárom. Mimoškolské stretnutia, súťaže žiakov v prednese prózy a poézie, ba i malé scénky sú veľmi osožné. Žiaci sa necítia ako v škole, radi recitujú a vystupujú. Prednesy veršíkov, básní, rýmov, noviel, krátkej a dlhšej prózy okorenené humorom sú aj hereckou produkciou. Vystúpenia na javisku pred publikom sú veľmi dobrými motivačnými prostriedkami.

Ako nemčinárka dobre viem, že v EÚ majú veľké západné jazyky ako angličtina a nemčina prednosť, ale malé jazyky, jazyky národnostných menšín majú vo vzťahoch so susednými štátmi veľmi veľkú a dôležitú úlohu. Preto je komunikatívna výučba slovenského jazyka prvoradou úlohou učiteľov slovenčinárov. Dobré, uznané, „trendové" komunikatívne metódy vedúcich západných jazykov, rôzne pramene a informácie na intemete, odborné časopisy pomáhajú aj slovenčinárom. Môžu sa preberať, ale nie doslova! Musíme selektovať, primerane adaptovať a vyskúšať ich hlavne pri ôsmich kompetenciách určených EÚ. T. j. komunikácia v materinskom jazyku, komunikácia v cudzom jazyku, matematická kompetencia, prírodovedné (vedecké) a technologické kompetencie, digitálna (digitalizovaná) písomná zručnosť, metodika učenia (sa), medziosobné-medziľudské kultúrne, sociálno-spoločen-ské kompetencie, podnikateľské kompetencie.

Moja vyše 40-ročná skúsenosť a prax na základnej a strednej škole, na univerzite je bázou, ukazujúcou, ako môžeme korektne pracovať klasickými a modernými metódami. Vždy však musíme mať pred očami, že žiak je najostrejším kritikom. Bez prípravy nesmieme vstúpiť do triedy! Aktuality, zaujímavosti, novosti musia byť zabudované, integrované do učiva, samozrejme, primerane veku a úrovni žiakov.

Rozvíjanie zručností, schopností, kompetencií je veľmi dôležitou úlohou a povinnosťou všetkých pedagógov pomocou orientovane vypracovaných úloh a cvičení, ktoré podporujú aj logický, kreatívny spôsob myslenia, zmýšľania. To prispieva aj k tomu, aby sme sa mohli uplatniť a vyznať sa aj v interkultúrnom prostredí.

Erika Lázárová

Právne predpisy výchovy a výučby v národnostných materských

a základných školách

Obsah a rámec národnostného školstva určuje predovšetkým ministerské nariadenie z roku 1997, ktoré poznáme ako Smernice národnostného školstva (32/1997. (XI. 5.) MKM rendelet a Nemzeti, etnikai kisebbség óvodai nevelésének irányelve és a Nemzeti, etnikai kisebbség iskolai oktatásának irányelve kiadásáról).

V 1. prílohe Smerníc sú určené ciele, úlohy, organizovanie a formy výchovy v národnostných inštitúciách predškolského veku, čiže v materských školách. Pre slovenské materské školy v Maďarsku sú teda stanovené dve formy realizácie: jednojazyčná, resp. dvojjazyčná forma výchovy.

Jednojazyčná forma znamená(1. príloha IV. A):

• Výchova a činnosti prebiehajú v slovenčine
• Škôlka popritom zabezpečuje možnosť oboznámenia detí s maďarskou literárnou a hudobnou kultúrou a jazykom

Dvojjazyčná forma znamená(1. príloha IV. B):

• Výchova a činnosti prebiehajú dvojjazyčne: po maďarsky a po slovensky
• Pomer dvoch jazykov treba určiť v pedagogickom programe a vo výchovnom pláne na základe úrovne znalosti jazyka v skupinách
• Dôraz sa kladie na pestovanie národnostného jazyka

V I. časti 2. prílohy Smerníc sú určené formy národnostnej výučby v školských inštitúciách. Nariadenie presne stanovuje nasledujúce formy:

I.1. a/ jednojazyčná výučba

I.1. b/ dvojjazyčná forma

I.1. c/ škola vyučujúca slovenčinu ako predmet

Z toho vyplýva, že v zakladajúcich listinách národnostných školských inštitúcií musia figurovať presné, nariadením určené pomenovania typov realizácie. Ďalšie kritériá uskutočnenia národnostnej výučby sú v jednotlivých typoch rôznorodé:

Jednojazyčná forma sa realizuje vtedy, keď:

• Výučba a výchova prebieha v slovenčine.
• Pedagogický program školy obsahuje výchovné ciele a učebné plány slovenského jazyka, literatúry a slovenskej vzdelanosti.
• Škola vo svojich dokumentoch i v praxi spĺňa obsahové požiadavky určené v Smerniciach II.A.II.B. II.C.
• Je zabezpečený povinnýčasový rámec výučby slovenského jazyka a literatúry:

Počet hodín slovenského jazyka a literatúry na nižšom stupni (1.-4. trieda) nemôže byť nižší ako 740 za štyri roky. Toto isté sa vzťahuje aj na maďarský jazyk a literatúru, pričom časový rámec a obsahové požiadavky sa dajú medzi jednotlivými ročníkmi tohto stupňa preorientovať.

Počet hodín slovenského jazyka a literatúry na vyššom stupni (5.-8. trieda) nemôže byť nižší ako počet hodín maďarského jazyka a literatúry.

• Je zabezpečený povinnýčasový rámec výučby slovenskej vzdelanosti, a to:

na nižšom stupni minimálne 18 hodín ročne, na vyššom stupni minimálne 37 hodín ročne (III.3.C), bez ohľadu na to, či sa vyučuje ako samostatný predmet alebo integrovane.

Dvojjazyčná forma sa realizuje vtedy, keď:

Výučba a výchova zabezpečuje vytvorenie vyrovnanej dvojjazyčnej zručnosti.

Pedagogický program školy obsahuje výchovné ciele a učebné plány slovenského jazyka, literatúry a slovenskej vzdelanosti.

• V pedagogickom programe treba určiť najmenej tri predmety, ktoré sa okrem materinského jazyka vyučujú v slovenčine, a to najmenej v 50 % celkového povinného týždenného časového rámca vyučovacích hodín.
• Škola vo svojich dokumentoch i v praxi spĺňa obsahové požiadavky určené v Smerniciach II.A.,II.B.,II.C
• Je zabezpečený povinný časový rámec výučby slovenského jazyka a literatúry:

Počet hodín slovenského jazyka a literatúry na nižšom stupni (1.-4. trieda) nemôže byť nižší ako 740 za štyri roky.

Toto isté sa vzťahuje aj na maďarský jazyk a literatúru, pričom časový rámec a obsahové požiadavky sa dajú medzi jednotlivými ročníkmi tohto stupňa preorientovať.

Počet hodín slovenského jazyka a literatúry na vyššom stupni (5.-8. trieda) nemôže byť nižší ako počet hodín maďarského jazyka a literatúry.

• Je zabezpečený povinný časový rámec výučby slovenskej vzdelanosti, a to:

na nižšom stupni minimálne 18 hodín ročne, na vyššom stupni minimálne 37 hodín ročne (III.3.C), bez ohľadu na to, či sa vyučuje ako samostatný predmet alebo integrovane.

Vyučovanie jazyka ako predmetu sa realizuje vtedy, keď:

• Uskutočňuje sa formou tradičnej národnostnej výučby, slovenčina sa od prvého ročníka vyučuje ako predmet.
• Uskutočňuje sa formou rozšírenej národnostnej výučby, t.j. od prvého ročníka sa okrem vyučovania slovenského jazyka a literatúry aspoň tri predmety vyučujú v slovenčine, a to v 35% celkového povinného týždenného časového rámca vyučovacích hodín.
• Škola vo svojich dokumentoch i v praxi spĺňa obsahové požiadavky určené v Smerniciach II.A.JI.B.,II.C
• Je zabezpečený povinnýčasový rámec výučby slovenského jazyka a literatúry:
• Na obidvoch stupňoch, čiže od 1-8.triedy, treba zabezpečiť na vyučo vanie slovenského jazyka a literatúry najmenej 4 hodiny týždenne.
• Je zabezpečený povinný časový rámec výučby slovenskej vzde lanosti, a to:
• na nižšom stupni minimálne 18 hodín ročne, na vyššom stupni minimál ne 37 hodín ročne (lll.3.c),bez ohľadu na to, či sa vyučuje ako samostatný predmet alebo integrovane.

V rozpočtovom zákone Maďarskej republiky je určená rozličná miera národnostnej normatívy podľa jednotlivých typov škôl. O normatívy sa školy uchádzajú na základe počtu žiakov, ktorí sú v právnom pomere so školou a učia sa na základe národnostného učebného plánu v počte hodín, určenom Smernicami.
 

Ministerstvo školstva Maďarskej republiky každoročne podporuje jazykové a dvojjazyčné národnostné školy formou tzv. doplnkovej normatívy a formou súbehov.

V rámci kontroly finančných prostriedkov škôl Najvyšším kontrolným úradom (ÁSZ), pri odbornej kontrole zákonnosti v školských inštitúciách, pri povinnom podávaní informácií do Informačného systému verejného školstva (KIR), ako aj pri udeľovaní jednotlivých podpôr sa kontrolujú hodnoverné údaje a v Smerniciach určené podmienky. Pokladáme za dôležité, aby každá naša slovenská národnostná škola pri týchto kontrolách uspela a pretrvala i v dnešných ťažkých časoch školskej reformy.

Metódou pravidelnej sebakontroly môžeme predísť prípadným nepríjemnostiam.

Oplatí sa prezrieť najdôležitejšie školské dokumenty a odpovedať na otázku, či vyhovujeme požiadavkám, stanoveným v zákonoch a nariadeniach.

Ministerstvo školstva každý rok okolo marca vypisuje súbeh na podporu národnostných inštitúcii. V rámci tohto súbehu sa školy na základe počtu žiakov môžu uchádzať o podporu, z ktorej môžu zabezpečiť národnostné učebnice, ako aj pedagogické a metodické služby.

Pedagogické a metodické služby, ktoré ponúka inštitúcia CSS Pedagogické a metodické centrum v Békešskej Čabe, prispievajú k zabezpečeniu zákonnosti a zlepšeniu podmienok v našich národnostných školách.

Pre informáciu uvádzame v maďarčine najdôležitejšie zákony a nariadenia, usmerňujúce aj národnostné školstvo:

1. 1993. évi LXXIX. törvény a közoktatásról
2. 2001. évi XXXVII. törvény a tankónyvpiac rendjéről
3. 32/1997. (XI. 5.) MKM rendelet a Nemzeti, etnikai kisebbség óvodai nevelésének irányelve és a Nemzeti, etnikai kisebbség iskolai oktatásának irányelve kiadásáról
4. 30/1999. (VII. 21.) OM rendelet az államilag elismert nyelwizsga egységes követelményrendszeréről és annak felülvizsgálatáról, az akkreditációs eljárásról, valamint a nyelvvizsga díjairól
5. 28/2000. (IX. 21.) OM rendelet a kerettantervek kiadásáról, bevezetéséről és alkalmazásáról
6. 40/2002. (V. 24.) OM rendelet az érettségi vizsga részletes követelményeiról
7. 10/1994. (V. 13.) MKM rendelet a pedagógiai-szakmai szolgáltatásokat ellátó intézményekről és a pedagógiai-szakmai szolgáltatásokban való kózremukódés feltételeiről
8. 11/1994. (VI. 8.) MKM rendelet a nevelési-oktatási intézmények müködéséról
9. 14/1994. (VI. 24.) MKM rendelet a képzési kötelezettségről és a pedagógiai szakszolgálatokról
10. 23/2004. (VIII. 27.) OM rendelet a tankönyvvé nyilvánítás, a tankónyvtámogatás, valamint az iskolai tankönyvellátás rendjéről